Nieco podobne pisala moja sestra, ked pocuvala TH a pisala nieco take, ja sa to pokusim prepisat. Mena budu mozno ine ale pointa je rovnaka :)
"Nie, Prosím Juliet. Nerob to" Poviem zufalo ked vidim to dievca ako stoji na streche a chysta sa skocit. "Bill pride, ja som to vybavil, ak nie koli mne tak koli nemu." Poviem zufalo, aj ked viem ze z nemecka to je do Košíc dost daleko. "Pride? Naozaj? " Spytam sa a moje srdce zaplaví aspon nejaka nadej. "Ano"
Pred tyzdnom:
"Dnes poviem Lucasovi co k nemu citim...Asi..." Poviem kamoske Lyane.
"To fakt? Nebojis sa co ti povie?" Ja by som to nedokazala, no Julliet je ina, ona je dost odvazna.
"Ano, chcem aby to vedel, ja to uz v sebe nedokazem drzat. Musi to vediet"
"Mozno citi to iste, len to nevie povedat" Uvazujem nahlas
"Myslis? My sme kamosi, a neviem ci by chcel byt nieco viac". Ale chcem aby vedel co k nemu citim " Poviem pravdu...sme kamarati, a ja som ho chcela uz od zaciatku
"Tak ja neviem...nehovoril mi nic v tom zmysle, ale mozno si to nechava pre seba" Polemizujem, no mozno by s toho mohlo nieco byt, lebo je to ine kamaratstvo ako ostatne, toto je ine...Pred skolu nas uz caka
"Ahoj" Objimem ho "Musim sa s tebou porozpravat, o niecom..."