J: Musim tam ist, nemozem sa vykaslat na skolu, to nie...a tak idem hore...nastastie mame triedu uplne hore a tak si stihnem utriet slzy, no oci mam urcite rozmazane (preklinam den ked sa mi minula vodeodolna spirala!) Vojdem do triedy, ucitel tam nastastie este nie je a ja si sadnem uplne dozadu za Lyanu a Maddie
L: „Tak ako to dopadlo?“
J: „nechcem o tom hovorit!“ poviem a upravim si rozmazane oci.
M: „Takze asi nie velmi dobre co?“
J: „Nie! Bola hlupost hovorit mu to...teraz nie sme ani len kamosi, takze neviem ci aj bude ten koncert! vsetko som tymto pokazila“
L: Vtedy vojde do triedy aj Lucas...Sadni si do predu, normalne sedi pri Julliet no teraz nie...
M: „Co si mu presne povedala??“
J: „Ze ho chcem, a ze aj ked on mna nie ze mozeme ostat priatelmi a ja neviem ake este dristi! Proste koniec “
M: „No, on uz asi nechce byt kamos...“
J: „Fakt nepovies neviem!“
Pr. Gordon: „Dost dievcata! Zacala sa hodina, tak laskavo pocuvajte ale aspon budte ticho“
Lu: Neda mi to a musim sa pozriet na Julliet, preco mi to nepovedala skor? Boze, mohlo to dopadnut inak... no viem ze jednu vec pre nu spravim, ten koncert vybavim! Na 100%
J: „Na Gordonov vyklad absolutne kaslem, zapnem si na mobile Tokio Hotel a pocuvam... boze dufam ze ten koncert Lucas vybavi aspon koli Lyane“
L: „Lucas “ zasepkam nanho
Lu: Otocim sa „Co je?“
L: „Pod sem“ zasepkam mu
Lu: Zhodim na zem ceruzku az dozadu k Lyane a idem si po nu „Co je?“ spytam sa znova
L: „Ako to bude teraz s tym koncertom? “
Lu: „Bude sa konat neboj ;) a bude aj meet and greet“
L: „Super vdaka “
Lu: „Pre kamosku vsetko “ s usmevom odidem na svoje miesto a pokracujem v pisani poznamok
L: „Pocula si? Koncert bude “
M: „To je supééééér“
J: „Hej, lenze ja sa nanho asi nedostanem...sice, mozno aj hej...aspon sa o to pokusim“ Zvysok dna prejde prekvapivo rychlo...konecne som doma, nastastie sama doma, pustim si Tokio Hotel a zapocuvam sa, pri Spring nicht upadnem do takej depresie s toho vsetkeho ked pride mama domov na veceru pripravi spagety...no ja som ostala vo svojej izbe a nesla som dole, takto to pokracovalo cely vikend...V pondelok odidem bez ranajok do skoly, je mi strasne zle...
L: „Co ti je Jully? Si nejaka bleda“
J: „Nic, nic“ poviem no je mi strasne zle...Ked ideme dole na chodbu zatoci sa mi hlava, a na viac si uz nepametam...Zobudim sa az v niekoho naruci...vidim len biely strop takze neviem urcit kde som...zrazu ma niekto polozi na katedru „Julliet?“ spyta sa ma neisto chalan, Lucas...hej, je to on...boze...“Ano?“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.